4. časť
Otočila som sa na neho. "A..áno?" asi som trošku koktala, hehe. Mal vážny víraz a bála som sa, čo povie. "Spíš?" Mala som chuť mu povedať: "Nie!! Jané, že nie!" Ale radšej som sa len jemne pousmiala a povedala: "Hej". Aspoň trochu sa zasmial, preskočil plot a prišiel ku mne. Ležala som na hojdacej sieti... tak prišiel ku mne a začal ma hojdať. Vtedy som sa cítila ako v nebi. A nechcela som si priznať, že... priznať si, že naozaj... vážne... asi som sa do Jakea...z...zamilovala!! Nie... bože... prečo?? Neviem zo seba dosta to ako sa ku mne správal keď sme boli malí... Časť mňa hovorila: "Nie! Si blbá? Jake? Sranduješ dúfam..." A druhá: "Veď je taký milý, pozorný,..." A tretia (áno, ja mám aj tretiu časť srdca): "A čo keď sa mu vôbec nepáčiš?" Ani neviem, ktorá z tých častí je horšia. A radšej to ani vedieť nechcem...