3.časť
No... dokonca aj o Jakeovi... Zdal sa mi sympatický, milý, vtipný... vôbec nie taký ako keď sme boli malí. Už sa teším na zajtra dúfam, že zase stretnem Jakea. Ráno som sa podvedome zobudila skôr. Hneď som vyskočila z postele (a neležala som tak ako každé iné ráno minimálne hodinu), obliekla sa a vybehla na záhradu. Sedela som tam a čakala na Jakea. Bola som tam asi pol hodinu, ale zdalo sa mi to ako celý deň. Keď Jake konečne prišiel bola som strašne rada. Ale neozývala som sa. Určite nie prvá. Ležala som na hojdajúcej sieti so zavretými očami a čakala, že sa mi prihovorí prvý. Ale jasné, že som ho kútikom oka sledovala, hehe. Pozrel sa na mňa a odišiel!! Bola som mimo... Asi ma chcel nechať spať. Bola som trošku naštvaná... hlavne na seba, ale chápala som ho. Tak ležím ďalej. Zrazu Jake prišiel so stoličkou v ruke. "Čo to má byť?" pomyslela som si. Sadol si na ňu čo najbližšie k plotu. Sedel a pozeral sa na mňa. Bolo mi to kus čudné, ale aj milé. "Skul?" ticho zašepkal. Mne vtedy prebehol mraz o chrbte...