2. časť
Lenže som nikomu nepovedala kde idem. U Jakea bolo super. Hrali sme rôžne piesne od rôznych kapiel. Super strávený deň. Ani som sa nevedela od Jakeovej gitary odtrhnúť. A ani od Jakea. "Si super Scarlett..." povedal Jake nesmelo. "Radšej ma volaj Skul... svoje meno nemám príliš v láske." odpovedala som mu. Ja viem, že to nie je to čo by čakal, ale... Čo už. "Aha.. ok." povedal a zase bol ticho. Dali sme ešte pár piesní a mala som také tušenie, že som na niečo zabudla. A hneď som si spomenula na čo. Nikomu som nepovedala, že sem idem! A na toto sú tu všetci háklivý... tu sa nemôžem len tak túlať. Keď som si na toto spomenula rýchlo som bežala domov. Jake bol celý vedľa, že čo sa deje. "Tak zajtra!" to bolo jediné čo stihol zakričať. Bežala som do domu kde už na mňa čakalo "milé" prekvapenie. Naštvaná babka... "Kde si bola??" hneď na mňa vyletela namiesto pozdravu. "U Jakea... suseda. Má gitaru." odpovedala som so strachom. "Mňa nezaujíma čo Jake má! Mala si mi povedať, že niekde ideš! Báli sme sa o teba!" povedala. "Prepáč babi..." už sa mi to nechcelo počúvať tak som to vzdala radšej hneď. Bežala som do izby a rozmýšľala. O hudbe, o živote, o sebe, o Jakeovi....